piatok 15. júla 2016

❉ AquaPark ako vyžitie pre verejnosť

http://zuzulalamosna.wix.com/architekt#!aquapark-bratislava/c1t84
- vonkajšie bazény a jazierka z filtrovanej dunajskej vody.
- vnútorné tropické ostrovčeky a lagúna s množstvom zákutí s výrivkami a možnosťou sledovať ryby v aquáriách vo vnútri ostrovčekov
-wellness s orientálnymi a tropickými kúpelmi

Návrh je situovaný v Bratislave pri petržalskej hrádzi - oproti houseboatom

piatok 4. marca 2016

❉ Rastlinné mesto

❉ Rímsky park na Bratislavskom hrade


Park na Bratislavskom hrade sa stal v roku 2014 a 2015 veľmi diskutovanou témou, pretože archeologické nálezisko s rímskymi vykopávkami pri hrade 
sa malo znova dostať pod úroveň zeme, kvôli plánovaným podzemným garážam s 222 parkovacími miestami. Nad týmito garážami má byť podľa pôvodného plánu vybudovaný barokový park.
Avšak hodnota historického dedičstva rímskych vykopávok presahuje takýto necitlivý prístup.
Preto som vytvorila návrh romantického rímskeho parku, ktorý by ponúkal návštevníkom k nahliadnutiu archeologické nálezisko dotvorené romanticky poňatím parkom.
Park by vďaka členitosti vykopávok tvorili zákutia so záhonmi rôznorodých kvetov, kríkov a stromov a lotosové jazierka.

Bolo uverejnené v knihe Mestské zásahy 2015 http://mestskezasahy.sk/95/sk/portfolio_item/castle-park/

❉ Úprava Námestia slobody

 alernatíva 1 - Farebné záhony kvetov, ltosové jazierko, spustenie fontány, rekonštrukcia spevnených plôch a fontány, osadenie umeleckých inštalácií a malých architektúr, ktoré by reprezentovali modely študentov Fakulty architektúry sídliacej na tomto námetí. Modely a sochy môžu byť využité aj ako lavičky či preliezky....


alternatíva 2 - počíta okrem rekonštrukcie parteru a výsadbou navyše s osadením nového objektu v strede súčasnej fontány. Vo fontáne bude lotosové jazierko. Umelecký objekt má symbolizovať slobodné tvary a kreativitu, ktorá by mala reprezentovať Fakultu architektúry.











Ing. arch. Zuzana Mosná   2015                      

❉ Kamenné námestie budúcnosti


FUTURE SQUARE - návrh Kamenného námestia budúcnosti - dizajnové lavičky (Zuzana Mosná) a sochy, zeleň na strechách a kvetinové záhóny na námestí

V súčasnosti strechy verejných aj obytných budov zívajú prázdnotou a pritom ponúkajú tie najkrajšie miesta pre pobyt v mestskom prostredí vďaka úchvatným výhľadom.
Tieto strechy by mali dostať parkové úpravy a rozšíriť tak zeleň v meste.
Veľmi frekventovanou križovatkou v centre mesta je práve Kamenné námestie a budova Tesca s nevyužitou strechou.
Navrhujem preto parkové úpravy na strechy budov Tesca: kvetinové záhony, kríky a stromy pre relax návštevníkov mesta v tomto rušnom prostredí.
Taktiež navrhujem  celé Kamenné námestie skultúrniť dizajnovými lavičkami, sochami a kvetinovými záhonmi a odstrániť všetky reklamy, ktoré vytvárajú vizuálny šum.

❉ Socha v Štrkovci

Fraktálna socha s názvom Posledný koral
Ing. arch. Zuzana Mosná 2015

❉ Kam sa stratili vizie?


Kde sa stratili vízie?
Vízie sa stratili pod tlakom developerov. Nie je tajomstvom, že architektúra dnes je až príliš ovládaná hlavne ekonomickými záujmami investorov, ktorí nedávajú dôraz na umeleckú stránku stavieb, ale len na funkčnú a ekonomickú, resp. chcú vyťažiť čo najviac financií z daných priestorov a investovať čo najmenej. Reprezentačná hodnota sa minimalizuje len na vyblýskané fasády a dlažby. Prevládajú základné tvary a zhusťovanie priestorov, lebo tie sú najlacnejšie. Je smutné, že kreatívnu myseľ architektov ovládajú hlavne peniaze. Dá sa z tejto bezvýchodiskovej situácie vôbec dostať?
Na vysokej škole je veľmi veľa zaujímavých a odvážnych návrhov, ale akonáhle príde mladý človek do praxe, je oboznámený s tvrdou realitou ohraničenosti. Navrhnúť a postaviť sa dá všetko, ale nie realizovať. Realizácia tých najfantastickejších návrhov znamená mať skoro neobmedzený zdroj financií. Dajú sa však realizovať aj odvážne nápady, možno v menšom, ale aj taký architektonický akcent má svoju nezameniteľnú úlohu vo vnímaní kvality priestoru. Koniec koncov je to možno len nedostatočné pochopenie investorov, že zaujímavá a originálna architektúra by pritiahla oveľa viac pohľadov a tak by sa aj jej ekonomická hodnota zvýšila. Na druhej strane je to malá priebojnosť architektov, ktorí miesto presadzovania svojich odvážnych vízií radšej príjmu podmienky investora, aby náhodou o jeho ponuku neprišli. Je to začarovaný kruh nevôle mať myseľ otvorenú. Možno je to neschopnosťou a malou odvahou po bývalom politickom zriadení, kde sa sloboda vnímala ako niečo, čo musí človek popierať. Ja som tento postsocialistický efekt vnímala aj na škole, tam kde si profesori predstavovali hustú zástavbu, ktorú by developeri požadovali, som navrhla niečo celkom iné pretože som cítila, že by to skvalitnilo život ľudí v meste. Bol to napríklad návrh skleníkov pod hradom v organických tvaroch, kde sa doposiaľ uvažovalo len s administratívnymi a obytnými priestormi. Dosť som bojovala s vlastnými víziami a požiadavkami, ktoré boli na mňa kladené, až som mala pocit, že moje výsledné dielo nie je celkom dobré, zatiaľ čo pri uvoľnenom navrhovaní napr. digitálnej architektúry, kde som mohla popustiť uzdu svojej predstavivosti a hrať sa s tvarovaním hmoty, som mala vždy pocit, že výsledné dielo je dokonalé, pretože nevzniklo ako niečo ťažkopádne, ale ako prejav mojej tvorivej uvoľnenosti. Keď sa chce, dá sa všetko, ale na to treba od základu zmeniť pohľady na život ako niečo podmienené a funkčné či konzumné. Život nás najviac napĺňa keď realizujeme svoje sny a túžby a naopak nás ubíja keď sme sťahovaní požiadavkami iných či zabehnutým kolobehom stereotypov. Stereotypy sú na to, aby sa rozbíjali a tak isto ťažkopádna jednotvárna kubická architektúra má byť rozbitá v zmysle uvoľnenia tvarov, abstrakcie a organiky. Možno by sa tieto tendencie mali začať prejavovať hlavne vo verejných priestoroch, kde by ľudí zbližovali. Umenie ľudí spája a upravený a originálne navrhnutý priestor s umeleckými prvkami by bol určite tým miestom, kde by sa to ľudmi hemžilo. Tieto vplyvy prostredia na ľudí by si určite všimli aj investori a snažili by sa, aby práve ich stavba vynikla. Čím viac je zaujímavých stavieb, tým viac sa investori a architekti snažia rozvíjať svoju originalitu. Architekti si musia uvedomiť svoju silu obhájiť si návrhy. Architekti musia dať najavo, že im záleží na prostredí, kde sa ľudia pohybujú. Architekti sú tí prvoradí, čo majú silu niečo zmeniť, nemôžu čakať, že za nimi prídu osvietení investori, ktorí povedia chcem postaviť dom a máte voľné pole pôsobnosti. Architekti sami musia nájsť zanedbané miesta a začať ich pretvárať. Na to je tu štát, aby takéto podnety podporoval. Vízie sú, ale zostávajú nepochopiteľne na papieroch. Prečo? Je snáď verejné obstarávanie tá príšera, ktorá nedovolí architektovi prejaviť sa? Ja si myslím, že nie, že ľudia čakajú na veľkolepé návrhy zasadené do ich prostredia, horšie je to s vôľou úradníkov a architektov, ktorí sa ľahko vzdávajú a vyhodnotia danú situáciu ako mrhanie časom či pre minimálny zisk sa do toho ani nepustia. V krátkosti som sa snažila popísať súčasnú situáciu, o ktorej vypovedá aj krátka báseň jednej nevypočutej vízie:
Architektúra rádu či riadu
Aj tak ostáva umyté umývadlo
ukryté v kúpenej kuchyni
A či, vesmírna energia, ktorá to
všetko tvorí
Feng shui na mori
na skale zakotví
srdce obmývané morom sĺz
City v city
premení
Eko green vyspelé city
Vôňa v srdci miesto
smradu v meste
skleníky a domčeky v krajine
hviezdicovo smerujúce
do ekocity centra srdca
všetkých snáh o lepší svet
Slobodomurári?
Sme nimi my
Máme ruky aby sme stavali
Máme nohy aby sme stavali kde chceme
Máme um a kreativitu aby sme tvorili krásne
A nakoniec nemáme nič, kvôli zákonom, egu,
peniazom, systému a pavučine, ktorá to drží v chlade
V mrazničke zamrznuté srdce z kameňa, odpočíva ale
trpí, lebo stratilo svoje sily, láska ľudí ho opustila v momente keď sa nadýchlo na križovatke...
Snaží sa... len o lepšie city pre všetkých... nikdy nie je nič stratené...
viac zelene
viac umenia
viac tvarov
viac foriem
viac farieb
viac radosti
viac čistoty
viac vôní

Sú to len vízie
alebo skutočné ideály
ktoré nás majú spojiť?

Ľudia mestu
mesto prírode
snažiac sa spolu o krásny svet
netreba veľa
otvorenú myseľ
otvorené srdce

Architekt je druhý Boh
a nie bábka investorov

Štát je tu na to aby sa staral o prostredie, v ktorom ľudia žijú, je to všetko, čo majú okrem svojich príbytkov. Prostredie nás určuje, dáva nám signály pre to, ako sa cítime, je dôležité aby sa vízie spojené s jeho očistou a pretváraním smerom k prírode a umeniu prejavovali stále silnejšie a silnejšie, pretože mesto je choré. Áno je choré, špinavé, hlučné, šedé, páchnuce, nepodnetné, neoriginálne, atď. Musíme si priznať, že realizáciu nových vízií hlavne vo verejnom priestore potrebujeme ako soľ, taktiež potrebujeme centrá voľného času a iné zaujímavé budovy zamerané na kultúrne vyžitie obyvateľov a ich spájanie, miesto, kde by ľudia mohli hovoriť o svojich víziách a aj ich realizovať. Potrebujeme aby sa vízie krajšieho mesta realizovali a aby nikto nekládol polená pod nohy. Ľudia platia dane a za to si zaslúžia krásne prostredie! Architekti, úradníci, starostovia a primátori, ste za to zodpovední, máte plnú podporu občanov! Je najvyšší čas, žiadne výhovorky ako sa to nedá... v očiach stvoriteľa vesmíru sa dá všetko.
A nakoniec ľudia... obyvatelia mesta, ste rovnako zodpovední za jeho stav, len vy môžete vymeniť hlučné a smradľavé autá za bicykle, elektromobily či MHD. Vy obyvatelia môžete urobiť svoje obytné budovy a ich prostredie krásnymi a sebestačnými. Urobme to spolu pre naše CITY!